Človek hodnotí všetky deje, udalosti a veci podľa toho, ako na neho pôsobia. Podľa tohto kritéria rozdeľuje pocity na príjemné a nepríjemné. Od mladosti má zakódovaný algoritmus, že veci pôsobiace príjemne sa snaží opakovať alebo ich robiť tak, aby príjemné pocity zažíval opäť, a naopak, aby zažíval čo najmenej nepríjemných pocitov. Životná filozofia ma pomôcť človeku naplánovať si svoj život tak, aby dokázal jasne definovať, čo je pre neho dôležité a čo nie, s čím sú spojené príjemné pocity, s čím sú spojené jeho očakávania a túžby. Našu životnú filozofiu by sme mali usmerniť tak, aby sme počas života naplnili svoje ciele.
Ľudia často podceňujú vlastné pocity a ich vplyv na hodnotenie reálneho sveta. Z pohľadu skúmania tejto problematiky môžem povedať, že nešťastie mnohých ľudí spočíva v ich nereálnych cieľoch – najmä v materiálnej oblasti a vôbec neberú do úvahy možné dopady takýchto plánov na ich emočný
život. Nechcú vidieť, koľko duševného utrpenia budú musieť podstúpiť, aby sa k daným materiálnym statkom dostali.Mnohokrát sa za týmito negatívnymi pocitmi skrývajú aj záporné ľudské vlastnosti ako závisť, vystatovanie, chamtivosť, sebectvo, lakomstvo, ohováranie, zasahovanie do záležitostí iného a podobne, ktorými daný človek oplýva. Možno aj o tomto hovorí sedem biblických smrteľných hriechov: obžerstvo, lakomstvo, lenivosť, závisť, hnev, pýcha a smilstvo. Tieto vlastnosti však už súvisia s morálkou a kultúrou jednotlivca.
Ide o pilier kt. predstavuje tú časť našej filozofie, ktorá hovorí o tom, aké vzťahy sme si doteraz vybudovali a akú základňu podnetov môžeme od nej očakávať, v akej skupine ľudí žijeme a ako to na nás vplýva.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára